Je metóda genetického výskumu, založená na štúdiu rodokmeňov. Pod názvom haplotyp sa rozumie skupina v tesnej genetickej väzbe na chromozóme, ktoré sa zvyčajne dedia spolu. Medzi nimi nikdy nenastane rekombinácia, takže sa prenášajú do ďalšej generácie ako celok.
DNA a chromozómy
Y – chromozóm, jedinečný zo všetkých 46 chromozómov (presnejšie, z 23, ktoré sú nositeľmi spermatozoidu), ktorý prechádza z otca na syna a ďalej ku každému nasledujúcemu synovi v časovom rámci desiatok tisíc rokov. Syn dostáva Y- chromozómy od otca presne také, aké on dostal od svojho otca, plus nové mutácie, ak k ním došlo pri odovzdávaní od otca na syna. A toto sa stáva len zriedka. Ako zriedka?
V každom markere je pravidelnosť mutácií v priemere 25 krát pomalšia, to jest raz za 550 pokolení, alebo v priemere raz za 14 tisíc rokov. Alebo ináč povedané, v priemere raz za 550 pokolení chlapcov. Ktorá nasledujúca alela sa zmení, nikto nevie a nedá sa dopredu predpovedať. Hovorí štatistika. Ináč povedané, tu je možné hovoriť len o pravdepodobnostiach zmien.Zhoda podobných haplotypov u dvoch ľudí, nezviazaných blízkym príbuzenstvom, je krajne nepravdepodobná.
Haplotyp R1a
Nositelia R1a prešli na Západ po južnom geografickom oblúku z južnej Sibíri cez Tibet, Hindustan, presekli Iránsku planinu, Anatoliu (to jest súčasné Turecko), dostali sa na Balkán v čase pred 10 tisíc rokov a približne pred 5 tisíc rokmi prešli na východ na Východoeurópsku Ruskú rovinu. Nositelia rodovej haploskupiny N1 odišli z južnej Sibíri po severnom geografickom oblúku proti smeru hodinových ručičiek , cez Severný Ural ďalej do oblasti Baltu. Po tejto migračnej ceste všade zanechávali potomkov spomedzi seba, napríklad Jakutov, Uralcov. Nazvať ich však spoločným menom je ťažké, Jakut sa od Uralca výrazne líši, hoci rodom sú podobní.
Napríklad, južné baltské kmene sa s Ugro-Fínmi rozišli asi pred 2 tisíc rokmi, hoci títo obidvaja majú aj rovnaký rod, N1c1. No vetvy rodu sú už rôzne, aj haplotypy sa v mnohom líšia. Sú rôzne aj jazyky, tí prví majú v podstate indoeurópsky jazyk, slovanský, tí druhí – ugro-fínsky.
Haplotypy sú veľmi senzitívne na porovnávanie predstaviteľov rôznych rodov. Sú nositeľmi celkom inej histórie rodov, ich pôvodu, tiež ich migrácie.
Porovnanie: Rod I2 (Bulhari) a východoslovanský haplotyp R1a. To jest, obidve sú slovanské, no iného rodu. Rod I2 pochádza od iného prapredka. Cesty migrácie boli celkom rôzne od R1a. Takže oni sa potom stretli už v našej dobe, alebo na konci starej a vytvorili spolu slovansko-kultúrnu spoločnosť, potom písomnosť, uzákonili aj náboženstvo. Rod je však od základu iný, hoci 12% Bulharov má východoslovanský rod R1a.
Náš spoločný praslovanský predok na území súčasného Ruska-Ukrajiny-Bieloruska-Poľska žil pred 4 800 rokmi. Je to čas prechodu od kamennej doby k bronzovej.
Preklad: PhDr. Jozef Mižák, Tibor Korečko, www.protiprudu.org
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára