Pred génmi sa neschováme ...

Zivot je casto velky paradox. Pocas dlhych storoci niektore narody prekonavaju vyznamne geneticke zmeny a takmer nepozorovane sa zmenia z jednej etnickej skupiny na druhu bez toho, aby si to sami uvedomovali.  Jednym z takychto narodov, ktory prekonal diametralne odlisny prerod od povodnej narodnosti su prave Madari. Madari pochadzaju z Ugrickej resp. Finno-Ugrickej rodiny, ktora sa zrodila na Urale medzi Aziou a Europou. Dnesni Madari prezivaju v reliktnej podobe lebo ich jazyk a kultura nezodpoveda genetickemu povodu. Madari su dnes podla krvi a tela plnym clenom slovanskych narodov podobne ako Slovaci a Cesi. 

Jednym z najvyznamnejsich vedcov modernej doby na urovni Alberta Einsteina bol skromny brnensky mnich Johann Gregor Mendel - otec modernej genetiky a genetickeho inzinierstva. Vdaka genetike dnes sme schopni dorobit viacej potravin a zit ovela lepsie ako nasi predkovia. Vdaka genetike coraz viac spoznavame aj sami seba, najma kto sme a odkial pochadzame. V poslednych rokoch sa genetika spaja s antropologiou, geografiou, archeologiou a linguistikou a ukazuje nam, ze cele ludstvo pochadza z Vychodnej Afriky - prave z oblasti kde sa zemska kora pretrhla po celej dlzke africkeho kontinentu a vytvorila hlboku a tektonicky aktivnu priekopovu prepadlinu. V oblasti Etiopie vykopavky vyniesli na povrch kompletne kostry ludi rodu Homo sapiens, ktore maju okolo  200.000 rokov. Geneticky vyskum zaroven dokazal, ze v tejto casti Afriky je aj najbohatsia variacia ludskych genov -typicke pre  povodnu kolisku ludskeho rodu.

Slovansky geneticky kod 

Europske narody maju typicke geneticke zlozenie. Slovania sa vyznacuju vysokym zastupenim YR1a chromozomu a jeho variacie R1a1a. Napriek tomu, ze su tri teorie o povode tejto haploidnej skupiny, predsa, tieto geny sa spajaju so slovanskymi narodmi. Napriklad praca Semino et al. (2000), "The Genetic Legacy of Paleolithic Homo sapiens sapiens in Extant Europeans: A Y Chromosome Perspective", Science 290: 1155–59 

V dnesnej dobe su vsetky narody na svete zmiesane typy a “ciste rasy” neexistuju, predsa, kazdy narod ma svoje specificke geneticke spectrum, ktore poukazuje na rodinne pribuzenstvo. Podla obsahu R1a su najrydzejsi Slovania Luzicki Srbi, ktori dnes ledva prezivaju vo vychodnom Nemecku, najma v Branderbursku v okoli mesta Cottbus. Geneticky kod Luzickych Srbov je az na 64% slovansky. A predsa vieme o nich velmi malo. Mozno iba fanuskovia fudbalu sa rozpomenu na sucastneho kapitana nemeckej reprezentacie Michaela Ballacka, ktory je Luzicky Srb.

Druhy geneticky najsilnejsi Slovania su Poliaci  s vyse 57% obsahom R1a. Poliaci sa zaroven aj pokladaju vo svetovej literature za najhomogennejsi narod na svete (jeden narod, jedna kultura, jedno nabozenstvo, jedna suvisla krajina).  Dalsi v poradi su Ukrainci (50% YR1a), potom  Rusi (48%) a Bielorusi (45%) a potom az my Slovaci (40%) a za nami Cesi (34%). Juzni Slovania ako Chorvati maju iba 29% a Bulhari so Srbmi iba 14% R1a.  Je zaujimave, ze medzi nasich  pribuznych mozme zapocitat aj Norov, Svedov a Islandanov. Nori maju 28%  a Islandania 23% R1a.  Tieto objavy ukazuju na posun severnej vetvy povodnych Slovanov do Skandinavie a odtial na Island.   

Uz pri beznom pohlade na mapu Strednej Europy vidime, ze Madarsko sa nachadza v centre Panonskej Kotliny a je takmer obklucene slovanskymi narodmi. Panonska panva (Panonicum) pripomina velky kotol v ktorom sa dodnes “varia” slovanske geneticke alely okorene madarskou “paprikou.”  Geneticky gulas vo Velkej Dunajskej Kotline (Nagy Alfold) a v Malej Dunajskej Kotline (Kis Alfold) bol povodne Ugro-Finsky  avsak po asimilovani a pridavani stale vacsieho mnozstva "prisad" sa po dlhej dobe “varenia” z Ugro-Finskeho paprikasu uvarili  "slovenske bryndzove halusky."

Kto su Madari?

Madari povodne zili v oblasti Uralu odkial sa zacali postupne posuvat na zapad. Najskor sa usadili v oblasti dominovanej Chazarmi v povodi rieky Don, Dnieper, Bug - teda v typicky slovanskom regione odkial pravdepodobne zacali aj ziskavat slovanske geny. Po napadnuti Pecenovcami sa v polovici deviateho storocia znovu posunuli viac na zapad. Nakoniec prekrocili Karpatske Hory a vtialhli do Panonskej niziny odkial potom robili povestne najazdy az do zapadnej Europy. V polovici desiateho storocia utrpeli tazku porazku nemeckym kralom Ottom I, ktoreho vojska rozdrvili Madarske hordy pri Lechfelde a Augsburgu.  Nomadsky zivot sa im skoncil a postupne sa zacali ucit od Slovanov pokojnejsiemu a usadenemu polnohospodarskemu zivotu. Nakoniec ich posobenie v Panonskej Kotline vyustilo v premenu ich samotnych.

Podla Y-chromozomu, ktory sa prenasa z otca na syna, Madari maju vysoke zatupenie slovanskeho genu R1a (33%), co je iba o nieco menej ako maju Cesi a dvojnasobne viacej ako  maju Srbi a Bulhari. Celkove, tzv. madarske geneticke spektrum je velmi podobne slovenskemu. Seminova geneticka analyza  ukazuje, ze variacia alel v tzv. madarskych genoch je typicky slovanska (vid doleuvedeny obrazok). Principialna komponentna analyza vlastnosti chromozomov europskych narodov ukazuje, ze Madari su presne uprostred slovanskeho stvorca medzi Cechmi, Poliakmi, Ukraincami, Chorvatmi a Macedoncami. Ak by bola analyza urobena aj na Slovakoch potom my by sme boli pravdepodobne napravo a dolu od Cechov.  Pri pohlade na ostatnych jedenast hlavnych genetickych haplotypov, ktore sa dnes v Europe vyskytuju Slovaci a  tzv. Madari maju R1b gen na druhom mieste. (Slovaci 23% a Madari 17% R1b). Vyssie percento tohto zapadoeuropskeho genu u Slovakov je pravdepodobne vdaka Keltom, Nemeckej a Valasskej kolonizacii v minulosti. Takmer vo vsetkych hlavnych genetickych typoch, Slovaci a tzv. Madari maju velmi podobne geneticke spektrum.  

Su Madari Huni?

Dalsia legenda sa tyka chybneho oznacovania Madarov za "Hunov." Anglo-americka terminologia ide tak daleko, ze vola Madarsko "Hungary." To je omyl, ktory potvrdzuje nielen historia, ale najma genetika. Je pravda, ze Atila zanechal cosi zo seba sameho v dnesnej Europe, ale je to velmi malo. Najviac genetickeho kodu, ktory je asociovany s Hunmi maju Ukrainci (5%). Druhe najvacsie zastupenie hunskej krvi je prave ... na Slovensku a to 2.5%. U Madarov bolo namerane iba 1% genotypu "Q." Dokonca aj Cesi maju viac (1.5%) nez Madari.  

Úryvok z originálu ...

Zdroj: http://blog.tyzden.sk/komanche/2010/01/13/transformacia-madarov-a-nove-slovensko/

Analýzy DNA odhaľujú iný príbeh Slovanov

(09/2015)

Nemá ambíciu prepisovať dejiny Slovenska ani učebnice dejepisu. Amatérsky historik Ing. Oskár Cvengrosch (45) sa však nebojí nahlas povedať, že to s našimi dejinami môže byť aj inak, ako nás učili v škole.

Keď pred šiestimi rokmi začal na svojej internetovej stránke publikovať iný pohľad na dejiny Slovanov a Slovenska, jeho riadky zaujali viac ako 70-tisíc čitateľov. „Historické tézy naformulované v 18. a 19. storočí sa v konfrontácii s novými vednými disciplínami javia ako neudržateľné. Zdá sa, že zdroje, z ktorých bola ‚vymodelovaná‘ história, sú buď zavádzajúce, alebo nesprávne interpretované. Taktiež treba brať do úvahy, že s príchodom každého nového režimu sa dejiny vo veľkom prepisovali a prispôsobovali politickej objednávke. Slováci posledných dvesto rokov politicky nedominovali, čo sa v oblasti dejín prejavilo pre nás mimoriadne nepriaznivo,“ hovorí o svojom postoji k histórii Oskár Cvengrosch.

Smrť pre Lomonosova

Aby prispel svojím zrnkom do skladania veľkej mozaiky príbehu slovanských národov, okrem iného si prizval na pomoc i genetiku. Vedu, s ktorou kedysi historici ako s dobrým pomocníkom nemohli rátať. „Osemnáste storočie bolo mimoriadne plodné na nové historické teórie, ktoré staré poznania vytláčali na perifériu záujmu. Nemeckí akademici G. F. Müller, A. L. Schlözer a G. S. Bayer napríklad doslova vymysleli ruské dejiny. Keď na zasadaní Ruskej akadémie vied predniesol Müller svoj variant ruských dejín, Michail Vasilievič Lomonosov to nevydržal a zbil ho priamo v zasadacej sieni, za čo bol odsúdený na smrť obesením. Nakoniec si odsedel iba jeden rok v Petropavlovskej pevnosti.“

8 fotografií v galériiRuský vedec Lomonosov sa kvôli dejinám Rusov pobil.Autor fotografie: Profimedia.sk

Amatérsky historik z Prešova upozorňuje na nelogickosť teórie príchodu Slovanov, ktorý sa mal udiať niekedy od konca 4. do konca 6. storočia, podľa ktorej slovanské kmene v priebehu dvoch storočí opustili močaristé územia a obsadili polovicu starého kontinentu. „Ak je to pravda, pýtam sa, prečo o tom neexistuje jediný hodnoverný historický záznam?“

Romantická predstava pokojného obsadenia polovice Európy slovanskými roľníkmi naráža podľa Oskára Cvengroscha na niekoľko zásadných problémov. „Podľa historikov museli Slovania pochádzajúci spoza Visly obsadiť za 200 rokov viac ako 7 miliónov štvorcových kilometrov! Všade ich museli vítať s otvorenou náručou a dychtiť po ich roľníckych zručnostiach. Otázkou je, kedy sa vlastne naučili roľníčiť, keď v podstate dvesto rokov nerobili nič, len zaberali cudzie územia?“ zamýšľa sa.

Omyl historikov

Pri skúmaní dejín Slovanov dospel k názoru, že genetika vážne spochybňuje oficiálny výklad ich dejín. Vďaka odhaleniu vlastností chromozómov Y dnes už možno zostaviť pravdepodobný scenár migrácie pravekých obyvateľov. Migračné cesty našich predkov možno pomerne presne vystopovať pomocou DNA. Oskár Cvengrosch poukazuje na to, že genetické výskumy priniesli veľké prekvapenie. Ukazujú na vysoký výskyt slovanských genetických mutácií v Škandinávii. Čuduje sa, že európske historické anály o prítomnosti Slovanov v týchto severných oblastiach nášho kontinentu mlčia. Zaujíma ho teda otázka odkiaľ a kedy sa tam vlastne Slovania vzali?

8 fotografií v galériiIný príbeh Slovanov ponúka amatérsky historik Oskár Cvengrosch.Autor fotografie: Peter Ličák

Dobrodružné predstavy o lúpení a kradnutí žien Slovanom neprichádzajú do úvahy, pretože Y-DNA (chromozóm Y) sa prenáša výhradne po otcovskej línii. „V laickej reči to znamená, že približne 30 percent dnešnej populácie Škandinávie majú „na svedomí“ mužskí predkovia Slovanov. A keďže o obsadzovaní Škandinávie Slovanmi neexistujú žiadne historické pramene, vychádza z toho, že pôvodné obyvateľstvo Škandinávie tvorili Slovania!“ uvádza amatérsky historik.

V tejto súvislosti upozorňuje, že v škandinávskych písomných zdrojoch po Slovanoch niet ani zmienky, v týchto končinách sa spomínajú vždy len Germáni. Klamú azda historické pramene, alebo sú nesprávne interpretované? Podľa Oskára Cvengroscha zrejme ide o nepochopenie toho, kto boli Germáni, a čo to slovo v skutočnosti znamenalo.

8 fotografií v galériiTakmer tretina obyvateľov Škandinávie má podľa genetických výskumovslovanských predkov.Autor fotografie: Profimedia.sk

Španielsky obchodník a diplomat Ibráhím ibn Jackúb at-Turtúší uvádzal, že krajiny Slovanov sú veľmi chladné. Vo svojom cestopise napísal: „Slovania nemajú kúpele, ale stavajú si drevené domčeky. Škáry v dreve vypchávajú čímsi, čo rastie na kmeňoch stromov a ponáša sa na vodné riasy. Slovania to nazývajú mach. Používajú to namiesto smoly na vypĺňanie štrbín v lodiach. V jednom rohu domčeka postavia kamennú piecku, nad ňou je otvor, aby ním mohol vychádzať dym. Keď sa pec rozohreje, zakryjú otvor a zatvoria dvere do domčeka. Dnu v domčeku majú v kadiach vodu, ktorú lejú na rozhorúčenú pec, z ktorej vychádza para. Každý z nich drží v ruke otiepku trávy, ktorou sa ovieva. Póry v koži sa mu otvárajú a pot sa z neho leje cícerkom. Na tele im neostane vyrážka ani vriedok...“ Cvengrosch je presvedčený, že tento tisícročný text možno považovať za opis sauny typickú pre dnešných Švédov a Fínov. „Odvíjať pôvod a rozšírenie Slovanov od málopočetnej skupiny roľníkov žijúcich v močaristých oblastiach považujem za veľký omyl histórie. Neusvedčujem ju z neho ja, ale exaktné výskumy DNA,“ konštatuje.

Tajné dejiny Slovenska

Oskár Cvengrosch upozorňuje aj na to, k akým zaujímavým výsledkom sa pri skúmaní genetických koreňov slovenskej populácie dopracoval člen Európskej spoločnosti pre genetiku človeka doc. RNDr. Vladimír Ferák. Vedec, ktorý má štvrťstoročné skúsenosti v oblasti analýzy ľudskej DNA, dospel k záverom, ktoré rúcajú mnohé teórie historikov. Jeho výskumy ukázali, že genetické korene takmer 85 percent slovenskej populácie siahajú do mladšieho paleolitu, teda do obdobia pred 20 až 50-tisíc rokmi!

8 fotografií v galériiGenetické korene súčasnej slovenskej populácie skúma ajdocent Vladimír Ferák.Autor fotografie: Peter Korček, Život

Podľa ruského vedca Anatolija Kľosova cesta Slovanov do Európy smerovala zo strednej Ázie cez dnešný Irán až na Balkán. V Európe sa naši predkovia objavili po ústupe ľadovcov asi pred 12-tisíc rokmi. Ich životným priestorom podľa ruského vedca bol Balkán, odkiaľ sa rozšírili do celej Európy. Asi pred 4 750 rokmi predkovia slovanských národov osídlili ruské roviny a v priebehu niekoľkých storočí obsadili rozľahlé územia od Baltického mora až po Kaukaz. Genetické výskumy DNA, ktoré dosť výrazne prepisujú dejiny Slovanov, odhalili aj to, že v súčasnosti žije v Indii asi sto miliónov mužov, ktorých predkovia pochádzajú z Balkánu. Práve títo predkovia dnešných Rusov, Ukrajincov, Bielorusov, Estóncov, Kirgizov priniesli do Indie a Iránu jazyk, ktorý vytvoril jazykovú príbuznosť medzi Európou a Indiou a Iránom, a stal sa základom jazykovej rodiny takzvaných indoeurópskych jazykov. V tejto súvislosti Oskár Cvengrosch spomína nešťastnú terminológiu pojmu „indoeurópsky“, ktorý by sa na základe výskumov DNA mal po správnosti premenovať na „indoslovanský“.

8 fotografií v galériiPodľa genetických výskumov žili naši predkovia aj v Škandinávii.Autor fotografie: Profimedia.sk

V 400-stranovej štúdii, ktorej dal Oskár Cvengrosch názov Tajné dejiny Slovenska, Slovenov a Sloveniek, konštatuje, že významná časť dejín ľudstva i slovanských národov stojí na hlinených nohách. „Veľké množstvo starých listín, ktoré sa týkajú našich dejín, sú zjavným podvrhom. A o pravosti či nepravosti ďalších možno diskutovať. Rozsiahle územia Európy obývalo spoločenstvo, ktoré sa dorozumievalo jazykmi, ktoré by sme dnes nazvali slovanskými. Lenže história Slovanov a našich predkov je stále zahalená hustou hmlou. Chýbajú vlastné záznamy o ich pravdivej histórii, veľa výpovedí je iba z druhej ruky, a to nedáva žiadne záruky, že sú naozaj pravdivé. Preto ponúkam iný ako zaužívaný pohľad na dejiny našich predkov a som presvedčený, že ďalšie pátranie môže priniesť nové prekvapujúce fakty,“ hovorí inžinier Oskár Cvengrosch.

Zdroj : http://zivot.cas.sk/

Genealógia,haplotypy,haplotyp R1a

Genealógia

Je metóda genetického výskumu, založená na štúdiu rodokmeňov. Pod názvom haplotyp sa rozumie skupina v tesnej genetickej väzbe na chromozóme, ktoré sa zvyčajne dedia spolu. Medzi nimi nikdy nenastane rekombinácia, takže sa prenášajú do ďalšej generácie ako celok.

DNA a chromozómy

Y – chromozóm, jedinečný zo všetkých 46 chromozómov (presnejšie, z 23, ktoré sú nositeľmi spermatozoidu), ktorý prechádza z otca na syna a ďalej ku každému nasledujúcemu synovi v časovom rámci desiatok tisíc rokov. Syn dostáva Y- chromozómy od otca presne také, aké on dostal od svojho otca, plus nové mutácie, ak k ním došlo pri odovzdávaní od otca na syna. A toto sa stáva len zriedka. Ako zriedka?

V každom markere je pravidelnosť mutácií v priemere 25 krát pomalšia, to jest raz za 550 pokolení, alebo v priemere raz za 14 tisíc rokov. Alebo ináč povedané, v priemere raz za 550 pokolení chlapcov. Ktorá nasledujúca alela sa zmení, nikto nevie a nedá sa dopredu predpovedať. Hovorí štatistika. Ináč povedané, tu je možné hovoriť len o pravdepodobnostiach zmien.Zhoda podobných haplotypov  u dvoch ľudí, nezviazaných blízkym príbuzenstvom, je krajne nepravdepodobná.

Haplotyp R1a

Nositelia R1a prešli na Západ po južnom geografickom oblúku z južnej Sibíri cez Tibet, Hindustan, presekli Iránsku planinu, Anatoliu (to jest súčasné Turecko), dostali sa na Balkán v čase pred 10 tisíc rokov a približne pred 5 tisíc rokmi prešli na východ na Východoeurópsku Ruskú rovinu. Nositelia rodovej haploskupiny N1 odišli z južnej Sibíri po severnom geografickom oblúku proti smeru hodinových ručičiek , cez Severný Ural ďalej do oblasti Baltu. Po tejto migračnej ceste všade zanechávali potomkov spomedzi seba, napríklad Jakutov, Uralcov. Nazvať ich však spoločným menom je ťažké, Jakut sa od Uralca výrazne líši, hoci rodom sú podobní.

Napríklad, južné baltské kmene sa s Ugro-Fínmi rozišli asi pred 2 tisíc rokmi, hoci títo obidvaja majú aj rovnaký rod, N1c1. No vetvy rodu sú už rôzne, aj haplotypy sa v mnohom líšia. Sú rôzne aj jazyky, tí prví majú v podstate indoeurópsky jazyk, slovanský, tí druhí – ugro-fínsky.

Haplotypy sú veľmi senzitívne na porovnávanie predstaviteľov rôznych rodov. Sú nositeľmi celkom inej histórie rodov, ich pôvodu, tiež ich migrácie. 

Porovnanie: Rod I2 (Bulhari) a východoslovanský haplotyp R1a. To jest, obidve sú slovanské, no iného rodu. Rod I2 pochádza od iného prapredka. Cesty migrácie boli celkom rôzne od R1a. Takže oni sa potom stretli už v našej dobe, alebo na konci starej a vytvorili spolu slovansko-kultúrnu spoločnosť, potom písomnosť, uzákonili aj náboženstvo. Rod je však od základu iný, hoci 12% Bulharov má východoslovanský rod R1a.

Náš spoločný praslovanský predok na území súčasného Ruska-Ukrajiny-Bieloruska-Poľska žil pred 4 800 rokmi. Je to čas prechodu od kamennej doby k bronzovej.

Preklad: PhDr. Jozef Mižák, Tibor Korečko, www.protiprudu.org

Európske Haploskupiny

Cieľom tejto stránky nie je vysvetľovať princípy genetických analýz, v krátkosti len spomeniem, že určité úseky genetického materiálu (mužský Y chromozóm a ženská mitochondriálna DNA) sú značne zakonzervované a prenášajú sa po mnohých generáciách nezmenené. Zmenili ich iba náhodné mutácie, ktoré sa odohrali v určitom presnom období stovky, tisíce až desaťtisíce rokov dozadu a niektoré z nich sa stali opornými bodmi vzniku nových genetických skupín ľudských populácií. Tak vznikli genetické skupiny ľudí, v ktorých sú jedinci viac príbuzní oproti iným skupinám ľudí. Tieto skupiny genetici nazvali haploskupinami a označili ich rôznymi písmenami a číslami. V rámci veľkých geneticky podobných skupín ľudí sa dajú stanoviť mnohé podskupiny ešte viac príbuzných ľudí až do takej miery, že keby boli analyzovaní všetci ľudia žijúci na svete teraz aj v minulosti, vedeli by sme ich presne všetkých navzájom príbuzensky pospájať tisíce rokov dozadu. Keďže tieto analýzy nie sú lacné, v mnohých krajinách bola geneticky analyzovaná zatiaľ len malá časť populácie a tiež niekoľko už zomretých jedincov, po ktorých ostali nejaké ostatky, napríklad kosti či vlasy. Ale aj doterajšie výsledky genetických analýz prinášajú pomerne presný obraz o genetickom zastúpení ľudí v jednotlivých krajinách sveta pričom údaje sa s pribúdajúcimi analýzami stále spresňujú. 

Vieme, odkiaľ súčasné ľudstvo pochádza, kam, kedy a akými cestami sa rozšírilo po celej zemeguli a vieme stanoviť dobu príchodu prvých skupín našich predkov na európsky kontinent. Vieme stanoviť súčasné rozloženie jednotlivých skupín ľudí (haploskupín) v Európe, ich vzájomnú príbuznosť a ich pôvod.

Najznámejšie genetické skupiny ľudí žijúcich v súčasnej Európe:

R1a - prevažnú väčšinu ľudí v tejto skupine tvoria centrálni a východní Slovania, táto genetická skupina ľudí žije najviac v Rusku, Bielorusku, Poľsku, v pobaltských krajinách, v Česku, na Slovensku, na Ukraine, v Maďarsku, v Slovinsku, v Moldavsku. Na viacerých miestach dosahujú 60 % celkového počtu obyvateľstva.

R1b - prevažnú väčšinu ľudí v tejto skupine tvoria Germáni - obývajú západnú Európu kde ich žije na niektorých miestach až do 80 %.

I2a1b  - južní, balkánski Slovania, najviac ich  žije v Bosne a Hercegovine, v Chorvátsku, Srbsku, Čiernej Hore, v Slovinsku.

I1 -Škandinávci 

I2b - malý počet ľudí patriaci do skupiny keltogermáncov

G - pochádzajú z Kaukazskej oblasti stredného východu, kde ich je aj dnes najviac, v dnešnej Európe obývajú najmä vyššie položené miesta vysokých pohorí v izolovaných oblastiach. Z celoeurópskeho hľadiska tvoria menšiu skupinu ľudí.

J2 - pochádzajú zo stredného východu, dnes obývajú najmä Turecko, Albánsko, Kosovo, južné Grécko, Taliansko, Kaukaz, Libanon, Izrael, Mezopotámiu. 

J1 - nositeľmi tejto haploskupiny sú najmä súčasní Arabi. V Európe žijú v menších množstvách napríklad v Portugalsku, Taliansku, Bulharsku.

E1b1b - nositeľmi tejto haploskupiny sú najmä súčasní africkí Arabi, žijúci na severe Afriky. Tu sa nachádzajú vo veľkých počtoch, v Európe nachádzame väčšie množstvo ľudí s touto haploskupinou hlavne na Balkáne.

T - najviac ľudí s touto haploskupinou sa nachádza vo východnej Afrike a na strednom východe. V Európe žije malé množstvo ľudí s touto genetickou skupinou najviac do 5 % napríklad v Grécku,Taliansku, Španielsku, Portugalsku.

Q - v Európe malá skupina, pochádza z centrálnej a severnej Ázie

N - Ugrofíni, ich pôvod je na ďalekom východe v Ázii, nositeľmi tejto genetickej skupiny sú ľudia žijúci v dnešnom Fínsku (až 60 %) a v pobaltských krajinách. 

 

 

Zastúpenie jednotlivých genetických skupín ľudí v niektorých európskych krajinách (podľa analýz úsekov Y-chromozómu).

Slovensko -  

centrálni a východní Slovania 42 %, južní Slovania 16 %,  (Slovania dohromady 58 %), Germáni 14 %, Škandinávci 7 %,  Keltogermáni 1 %, Kaukazania 4 %, Turci, Albánci 2 %,  severní Afričania, Balkánci 7 %, Ugrofíni 3 %, ostatní 4 %.

Čechy -

centrálni a východní Slovania 34 %, južní Slovania 9 %, (Slovania dohromady 43 %), Germáni 22 %, Škandinávci 11 %,  Keltogermáni 4 %, Kaukazania 5 %, Turci, Albánci 6 %, severní Afričania, Balkánci 6 %, Ugrofíni 1 %, ostatní 2 %.

Maďarsko -

centrálni a východní Slovania 30 %, južní Slovania 20 %, (Slovania dohromady 50 %), Germáni 18 %, Škandinávci 9 %,  Keltogermáni 2 %, Kaukazania 4%, Turci, Albánci 6 %,  severní Afričania, Balkánci 8 %, Ugrofíni 1 %, ostatní 2 %.

Fínsko -

centrálni a východní Slovania 5 %, južní Slovania 0 %, (Slovania dohromady 5%), Germáni 3 %, Škandinávci 28 %,  Keltogermáni 1 %, Kaukazania 0%, Turci, Albánci 0 %,  severní Afričania, Balkánci 1 %, Ugrofíni 62 %, ostatní 0 %.

Rakúsko - 

centrálni a východní Slovania 19 %, južní Slovania 7 %, (Slovania dohromady 26 %), Germáni 32 %, Škandinávci 12 %,  Keltogermáni 3 %, Kaukazania 1 %, Turci, Albánci 9 %,  severní Afričania, Balkánci 8 %, Ugrofíni 1 %, ostatní 8 %.

Bulharsko -

centrálni a východní Slovania 17 %, južní Slovania 20 %, Slovania dohromady 37 %, Germáni 11 %, Škandinávci 4 %,  Keltogermáni 2 %, Kaukazania 3 %, Turci, Albánci 11 %,  severní Afričania, Balkánci 23 %, Ugrofíni 1 %, ostatní 8 %.

Poľsko -

centrálni a východní Slovania 58 %, južní Slovania 5 %, (Slovania dohromady 63 %), Germáni 12 %, Škandinávci 9 %,  Keltogermáni 5 %, Kaukazania 0 %, Turci, Albánci 3 %,  severní Afričania, Balkánci 3 %, Ugrofíni 4 %, ostatní 4 %.

Írsko -

centrálni a východní Slovania 2 %, južní Slovania 1 %, (Slovania dohromady 3 %), Germáni 81 %, Škandinávci 6 %,  Keltogermáni 5 %, Kaukazania 0 %, Turci, Albánci 1 %,  severní Afričania, Balkánci 0 %, Ugrofíni 0 %, ostatní 4 %.

Zdroj: http://staramorava.euweb.cz/

Geny-Klany

Geny-Haploskupiny-Klany

Příroda zařídila, že přesně polovinu genetické informace dostáváme od matky a druhou polovinu od otce. Sekvenci DNA tak dědíme po statisíce let po našich předcích a podle určitých genů můžeme spolehlivě zjistit náš původ.
Jak říká Spencer Wells (populační genetik a jeden z autorů publikace Genografic project psané pro National Geographic): „Každá kapka lidské krve je historická kniha napsaná v našich genech.Genetickou analýzou sekvencí DNA současné evropské populace bylo prokázáno, že všichni obyvatelé jsou potomci 7 pramatek a 10 praotců. Tito lidé dali vznik 7 mateřským klanům a 10 otcovským kmenům (haploskupinám).
Každý mužský rod (potomci praotců) nebo každý ženský klan (potomci pramatek), vytvořily v průběhu pradávné historie etnikum se specifickým fyzickým vzezřením a charakterovým projevem.
Jak se lidstvo rozvíjelo a vznikaly nové možnosti cestování a komunikace, tyto rody a klany se vzájemně velmi promíchaly a daly vzniknout společnosti, kterou známe dnesspecifickým fyzickým vzezřením a charakterovým projevem. 
I když je genetická výbava každého z nás jedinečná, některé geny jsou společné všem lidem a další jsou společné určitým skupinám lidí.

Při analýze jsou posuzovány konkrétní geny, tedy určité části DNA, které umožňují každého jedince jednoznačně zařadit ke konkrétnímu mateřskému klanu (mitochondriální DNA), u mužů pak také určit kmen, ze kterého pocházejí (chromozomální DNA).

U mateřského klanu (mitochondriální DNA) se provádí analýza dvou hypervariabilních úseků zároveň (HVR1 + HVR2), což je samozřejmě mnohem přesnější než analýza pouze jednoho z úseků. Mateřský klan proto, že mitochondriální DNA se dědí pouze z matky na děti obou pohlaví, ale do další generace ho může poskytnout zase pouze ženský potomek.

Mužská DNA je vyšetřována v oblasti Y chromozomu. Tento chromozom se dětí pouze z otce na syna, proto pokud chce žena vědět, do kterého klanu patří, potřebuje vzorek DNA mužského příbuzného. 

KLANY MATEŘSKÉ LINIE

Genetickou analýzou mitochondriální DNA bylo po celém světě identifikováno 22 základních haploskupin (klanů). V Evropě se z nich nejčastěji vyskytuje 7 klanů - potomků 7 pramatek. Genetik Bryan Sykes se těmito sedmi evropskými haploskupinami zabýval a ve své publikaci Sedm dcer Eviných jim v roce 2004 přiřadil jmenné názvy:

U – Uršula

X – Xenie

H – Helena

V – Velda

T – Tara

K – Kateřina

J – Jasmína

H – Helena

Klan Helena patří mezi mladý klan,který vznikl před asi 25 – 30 tis. lety, pravděpodobně ve středozemí na Balkáně nebo Anatolii. Dále do Evropy se tento klan rozšířil po ústupu doby ledové.

Tento klan se také nejčastěji vyskytuje v Evropě (v ČR tvoří asi 40 % populace).

Do toho klanu patřil Napoleon Bonaparte a Marie Terezie.

V – Velda

Nejmladším klanem je Velda, která se oddělila před asi 19 – 26 tis. lety. V Evropě je nyní zastoupena rovnoměrně (2 – 8 %), pouze v severní oblasti Skandinávie a v Kantábrii dosahuje zastoupení více než 19 %.

O původu tohoto klanu se zatím vedou diskuze, protože nebylo nalezeno dostatečné množství materiálu, který by některou s hypotéz výrazně posílil.

Mezi slavné členy klanu patří Banjamin Franklin.

T – Tara

Klan Tara tvoří dvě velké podskupiny, které se velmi liší svým výskytem. Tento klan se oddělil z klanu R přibližně před 29 tis. lety v oblasti východního středomoří. O osm tisíc let později se oddělily dvě hlavní podskupiny T1 a T2.

Car Mikuláš II. zavražděný bolševiky patřil do klanu Tara haploskupiny T2.

J – Jasmína

Klan Jasmína je blízce příbuzný klanu Tara. Tyto dva klany se od sebe oddělily asi před 45 tis. lety.

V Česku tvoří tento klan přibližně 11 % populace (podobně jako Tara). V Evropě se nejvíce vyskytuje v Cornwallu (20 %) a Wallesu (15 %).

Podle testovaných ostatků patřil do klanu Jasmína např. Richard III. nebo spisovatel Petrarca.

Do toho klanu patří ledový muž Ötzi, jehož mumifikované ostatky byly nalezeny v roce 1991 na alpském ledovci.

 šech uvedených. Nejvíce se vyskytuje v jižním Řecku (4 %) a severní Itálii. Naopak mezi Siouxy tvoří 15 % populace.

U – Uršula

Klan Uršula tvoří v Česku asi 15 %. Je to klan který se dělí do osmi velkých podskupin a do jedné z nich patří klan Kateřina.

Klan Uršula vznikl před asi 60 tis. lety, z něj po 10 tis. letech oddělily Skupiny U5, U6, U8.

K – Kateřina

Klan Kateřina nepatří mezi nejpočetnější klany v Evropě a jsou místa, kde se téměř nevyskytuje. Nejvíce se vyskytuje na Kypru (20 %) a v jižní části Francie (10 %), naopak v Česku tvoří maximálně 5 % populace.

Kateřina pochází ze západní Asie, kde vznikla před 18 – 36 tis lety z podskupiny U8. Do Evropy se tato skupina dostala v době neolitu.

Do toho klanu patří ledový muž Ötzi, jehož mumifikované ostatky byly nalezeny v roce 1991 na alpském ledovci.

X – Xenie

Klan Xenie se vyskytuje v Evropě úplně nejméně ze všech uvedených. Nejvíce se vyskytuje v jižním Řecku (4 %) a severní Itálii. Naopak mezi Siouxy tvoří 15 % populace.

Klan Xenie vznikl před asi 20 – 35 tis lety v západní Asii a do Evropy se dostal poprvé v neolitu.

Je to to také nejméně  příbuzný klan ostatních evropských klanů, které se vyvinuly z původního klanu R.